O mne
Kto som?
Som duša, ktorá prišla objavovať, učiť sa, milovať a obdivovať veľkosť života. A to sa mi naozaj deje.
Som vďačná za všetko, čo sa mi stalo aj nestalo, pretože to formovalo moju osobnosť do podoby, akou je dnes.
Pozerám sa na svet očami a srdcom, baví ma pozerať sa tam, kam bežne nevidíme, čo je vo vnútri, kde nachádzame svoju silu, aj tam, kde strácame svoju silu, neviditeľné a silné zároveň.
Viem, že mnohé z toho, čo nie je na prvý pohľad zjavné, je významné a často krát oveľa viac ako to, čo je viditeľné.
Odkiaľ to všetko pochádza? A kam to smeruje?
Život je kolobeh a my v ňom, život je ako oko hurikánu a my sa môžeme stať tým okom.
Tak nejako sa pozerám na svet a hľadám a nachádzam v ňom to magické...

Ale nebolo to tak vždy. V mojom živote boli veľmi temné obdobia, keď sa všetko začalo rúcať. Pracovala som 17 rokov v korporátnom svete a začala som pociťovať hlbokú nespokojnosť a nesúlad. Cítila som sa nenaplnená a mala som potrebu opustiť bezpečie svojej práce, pretože niečo vo mne mi hovorilo, že v živote je niečo viac. Začala sa moja cesta hlbokého uzdravenia, prešla som skúškou týkajúcou sa materiálnej a finančnej situácie, niektoré rodinné a celkové vzťahové dynamiky mi už nevyhovovali, musela som si stanoviť hranice, mať priestor pre seba, odhaliť svoje pravé ja.
Trávila som oveľa viac času sama, ktorý sa postupom času stal mojou vlastnou oázou, začala som sa mať opäť rada, užívať si čas so sebou ako posvätný, nevyhľadávala som v živote veľké vzrušenie či drámu, ale jemnú radosť v každodenných činnostiach, spojenie s prírodou, tvorivosť, odhalila som hlbší spôsob života, opäť som sa spojila s hravosťou v sebe a začala som byť vďačnejšia za to, čo som predtým vnímala ako samozrejmosť.
Viem, že sa stále učíme a vyvíjame a vždy je čo objavovať, čo sa učiť, aby sme sa na veci pozerali inak. Je to úžasný život, ktorý nám prináša všetky tieto skúsenosti, niekedy náročné, niekedy krásne, ale je na nás, ako ich vnímame. Kto som? Čo sa práve teraz v živote deje, čo to pre mňa znamená? Čo mám pochopiť, prijať alebo nechať odísť?
Chcem mať vplyv na to, aby som ľuďom pomohla vidieť srdcom, nielen očami, cítiť zmyslami, vidieť aj neviditeľné, počuť aj nevyslovené, v tichu a pokoji ich duše, ich srdca.
Počúvať spev vtákov, hľadieť do oblohy zapadajúceho slnka, nechať sa unášať šumením lístia...
Bez pauzy by nevznikla pieseň... Bez ticha by sme nepočuli svoje srdce, spojenie s našou dušou... Existuje to miesto, kde každý môže znovu nájsť sám seba...
Len tak sedieť a byť, v tichu, v ktorom je všetko a nič. K tomuto hlbšiemu prežívaniu života vedie určitá cesta, pre každého iná, osobná. Bude mi cťou byť vaším sprievodcom v tomto úžasnom čase, vo vašom čase života.
Miroslava